Všetky články

Všeobecne platí, že čím máme väčší čip, tým kvalitnejšiu fotografiu môžeme dostať. Väčšia plocha čipu predstavuje väčšiu zbernú plochu svetla.

Článok o histórii záznamových médií nás stručne previedol od prvých pokusov zachytiť obraz až po súčasné digitálne technológie. Zatiaľ čo v predošlom článku sme sa venovali predovšetkým samotnej chronológii, v tomto by som sa rád upriamil na digitálne záznamové médiá používané v súčasnej fotografii.

Rozoberať samotnú históriu digitálnej fotografie by bolo určite na dlho a zahltilo by celý ďalší článok. Nakoľko je tento článok zameraný na záznamové média, obmedzím sa iba na popis vývoja elektronických snímačov, pričom z prístrojov, ktoré ich využívali spomeniem len tie, ktoré hrali kľúčovú rolu.

Po tridsiatich rokoch bol mokrý kolódiový proces predstihnutý suchým procesom na báze želatíny. Želatínová emulzia obsahovala rozptýlené fotocitlivé chemikálie, známe halogenidy striebra.

História fotografie sa začala písať s objavom camery obscury už od 5. storočia pred naším letopočtom. Postupne sa táto metóda zobrazovania zdokonaľovala, no k poznatkom ako uchovať obraz premietnutý malou dierkou v stene zobrazovacieho prístroja viedla ešte dlhá cesta.

Mnoho astrofotografov, ktorí používajú DSLR fotoaparát po nejakom čase narazí na jeho limity. Jednak to môže byť problém pri snímaní veľmi slabých objektov, kedy s daným prístrojom už nie sme schopní zachytiť žiadané množstvo detailov alebo jednoducho náš fotoaparát nie je prispôsobený na pokročilejšie metódy, ktoré by nám umožnili dosiahnuť uspokojivejšie výsledky.

Určite sa s tým stretla väčšina z nás. Bola to prvá z faciek, ktorú nám uštedrila realita pri prvých pokusoch o astrofotografiu. Ak sa nám konečne podarilo udržať hviezdy v zornom poli na mieste, vysporiadať sa so šumom a ďalšími problémami, zistili sme nakoniec, že fotografovaný objekt je zastretý akýmsi oranžovým závojom.

Iste mnoho z vás vlastní ešte starý analógový fotoaparát, prípadne aj s nejakým optickým príslušenstvom. O znovuzrodení analógovej fotografie sa tu už popísalo mnoho, no je možné vzkriesiť i samotné staré objektívy (pozn. v článku označované aj ako manuálne objektívy) z analógových fotoaparátov a využiť ich na moderných digitáloch?

Mnohí z nás často rozmýšľajú, čo nové, originálne by sme vymysleli, aby sme trocha vybočili z radu každodenného priemeru. V čase, keď fotoaparát je ešte aj na mobile a zdokumentované je takmer všetko, čo sa zdokumentovať dá i nedá, sa možnosti pre originalitu zužujú.

Ďalekohľad sa už oddávna využíva v rôznych oblastiach života. Ako už z názvu tohto vynálezu vyplýva, je to zariadenie, ktoré nám umožňuje dohliadnuť ďaleko.

Pri klasickej fotografii nám v podstate stačí nejaký fotoaparát a môžeme fotiť. Menší statív je bonus, ktorý rozširuje naše možnosti aj na predĺženie expozičnej doby, prípadne môžeme fotoaparát nechať robiť snímky samotný. Pri astrofotografii je však spomínaný statív nevyhnutnosťou.

Počas prípravy článku na tému astronomické montáže som si uvedomil, že by zahŕňal veľa pre niekoho možno neznámych termínov. Ich vysvetľovanie v danom článku by ho veľmi predĺžilo. Preto som sa rozhodol pre samostatnú kapitolu pojednávajúcu o niektorých základných astronomických pojmoch, bez ktorých sa nezaobíde žiaden záujemca o astrofotografiu.